Výstava Galanda a Galandovci

Táto výstava nie je jednoliatou a ucelenou kolekciou a nekladie si za cieľ prezentovať diela z obdobia, kedy Skupina Mikuláša Galanda vznikla a pôsobila na slovenskej výtvarnej scéne ako viac-menej jednotné zoskupenie. Jednak by to nebolo ani technicky možné vzhľadom na fakt, že diela sú zapožičané zo zbierok jednotlivých súkromných zberateľov, ale aj preto, že skupina už v období, keď vznikla združila osobnosti veľmi rôznorodých charakterov aj umeleckého prejavu. Je preto pochopiteľné, že sme sa snažili urobiť výber, ktorý skôr poukazuje na jedinečnosť a osobitosť jednotlivých umelcov a ich osobný umelecký vývin, ale zároveň aj na možné súvislosti v ich tvorbe a predovšetkým nadväznosť na dielo M. Galandu, k výtvarných princípom, ideám a mysleniu ktorého sa všetci na počiatku prihlásili.

Skupina Mikuláša Galandu sa po prvýkrát ako celok prezentuje svojou výstavou v decembri 1957 v Žiline. Katalóg k výstave je uvedený spoločne podpísaným vyhlásením všetkých členov skupiny s jasnou orientáciou na odkaz slovenskej moderny, predovšetkým diela M. Galandu, Ľ. Fullu, M. A. Bazovského a C. Majerníka, ktorému sa v neskoršom období pripisuje úloha akéhosi manifestu. V období svojho vzniku mala skupina 11 zakladajúcích členov: Andrej Barčík, Róbert Dúbravec, Zdeno Horecký, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Miroslav Marček, Milan Paštéka, Ľudovít Štrompach, Ivan Štubňa, Pavol Tóth a ako hosť s nimi vystavoval Ever Púček.

Na 2. výstave v novembri 1959 sa skupina predstavila v novo zložení: A. Barčík, A. Čutek, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, I. Štubňa a P. Tóth. Ani toto zloženie však neostalo definitívne, členská základňa sa zmenila ešte raz, na 3 výstave v Bratislave v roku 1962 s nimi vystavoval Andrej Rudavský, ktorý sa stal aj členom a Rudolf Fila. Ďalšia výstava sa konala v Bratislave a Prahe v roku 1965, poslednou spoločnou výstavou galandovcov bola výstava v Berlíne v roku 1968 v koncepcii Ivy Mojžišovej. V skupine sa stretli ľudia rozdielni povahovo ale aj tvorivými aktivitami. V úvodnom prehlásení síce píšu, že skupina „vznikla z vnútornej potreby navzájom si blízkych výtvarníkov, ktorí sa v procese hľadania vlastného výtvarného výrazu stretli v estetických názoroch na jednej základni.“, podstatným sa však ukázalo predovšetkým vedomie spojenectva a akejsi súdržnosti, ktorým sa navzájom podporovali pri hľadaní a nachádzaní moderného výtvarného výrazu a pri presadzovaní nového pohľadu na ciele a podstatu umenia. Hoci ich „program“ sformuloval len tie najvšeobecnejšie princípy o základných potrebách výtvarnej tvorby, ich diela v nadväznosti naň oddelili sa od oficiálnej, politicky preferovanej línie socialistického realizmu. Ich východiskom sa stalo „umenie pevných a prostých tvarov, aké si vynucuje civilné prostredie dneška“, ktoré súviselo s prihlásením sa k dielu Fullu a Galandu, v ktorom mohli mladí umelci nachádzať podporu na ceste ku konštruktívnemu, stavebnému ako základnému princípu diela. Galandovci, ktorí sa odmietli začleniť do dobového „prúdu“, lebo „netlmočí verne a v plnom rozsahu pocity moderného človeka“ však zároveň obnovili vedomie súvislostí a nadviazali na výtvarné tradície ranej moderny.

Ich vystúpenie je zároveň aj návratom k svojbytnosti výtvarného prejavu, k autonómnosti moderného umenia, maliarskeho i sochárskeho výrazu a formy.

Diela na výstave

1

Fontána

Mikuláš Galanda (1895-1938)
Olej na plátne, 20-te roky.

2

Zátišie s voňavkou

Mikuláš Galanda (1895-1938)
20-te roky, olej na lepenke, 16x30 cm.

3

Kúpanie

Mikuláš Galanda (1895-1938)
1932, olej na plátne, 24x18 cm.

4

Zbojníci

Mikuláš Galanda (1895-1938)
Okolo 1932, kresba ceruzou na papieri, 21,5x14 cm.

5

Zátišie s tulipánmi

Mikuláš Galanda
Okolo 1932, olej na plátne, 45x34 cm.

6

Chlapci na horách

Mikuláš Galanda
1936, olej na preglejke, 24x29 cm.

7

Hlava vidiečanky na kvetinovom pozadí

Mikuláš Galanda
1938, olej na plátne, 45x37 cm, dielo je publikované v monografii maliara.

8

Žena so žltou šatkou

Mikuláš Galanda
Tempera na papieri, rok 1938.

9

Údenáče

Andrej Barčík
Akvarel na papieri, rok 1953.

10

Žena

Andrej Barčík
Olej na plátne, rok 1954.

11

Zátišie s fľašami

Andrej Barčík
Kombinovaná technika na lepenke, rok 1957.

12

Zátišie s červeným pozadím

Andrej Barčík
Olej na sololite, rok 1960.

13

Biely kohútik

Andrej Barčík
Kombinovaná technika na papieri, rok 1973.

14

Zátišie s whisky

Andrej Barčík
Kombinovaná technika na dreve, rok 1957-77.

15

Zátišie s petrolejkou

Andrej Barčík
Kombinovaná technika na papieri, rok 1957.

16

Karty

Andrej Barčík
Koláž, rok 1997.

17

Morena

Andrej Barčík
Koláž.

18

Torzo

Andrej Barčík
Drevený reliéf, rok 2004.

19

Klaun

Anton Čutek
Bronz, rok 1960.

20

Sediace dievča

Anton Čutek
Bronz, rok 1964.

21

Skica I.

Anton Čutek
Kresba ceruzou na papieri, rok 1964.

Stránky