TOP DIELO JESENNEJ AUKCIE UMENIA, JÚLIUS JAKOBY: AKT S ČERVENOU DRAPÉRIOU

Výnimočným dielom jesennej aukcie umenia je dielo od Júliusa Jakobyho: Akt s červenou drapériou. Je to dielo bezpochyby galerijných kvalít a predstavuje osobitný príklad Jakobyho zmyslového senzuálneho hedonizmu, ktorým vyvrcholila jedna línia maliarovho štýlového smerovania.

Zmyslovosť predstavuje jeden zo základných atribútov Jakobyho maliarstva. Ženský akt s červenou drapériou patrí medzi maliarske klenoty rannej umelcovej tvorby. Dielo zobrazujúce v podobe sediaceho aktu Jakobyho obľúbenú modelku sa radí medzi zásadné hodnoty jeho maliarskeho programu. Akt v umelcovej tvorbe zohráva kľúčovú pozíciu. Jakobyho prirodzená maliarska zmyselnosť, až do jeho neskorej tvorby vyžarujúci eroticizmus a senzualizmus a pri tom prirodzenosť a sústredený záujem o zobrazovaný motív ženy neodvádza umelca k štylizácii a ornamentálnosti. Jakoby je vzdialený dráždivej secesnej erotike, ornamentálnosti a jej dekorativizujúcim tendenciám. Umelcova zmyselnosť a zaujatie samotným aktom nezachádza do artistnej štylizovanosti alebo  zvýrazňovaniu samoúčelnej erotiky. Nahota v Jakobyho maliarstve nikdy nebola len dráždivým samoúčelom a lacným vábidlom jeho obrazov. V jeho maľovaní zmyselnosť a atraktivita nielen kľúčovej témy boli vždy len prostriedkom pre uplatnenie umelcovej maliarskej vášnivosti.

Dielo spodobujúce ženský akt s červenou drapériou bolo namaľované na počiatku tridsiatych rokov a radí sa k sérii ženských aktov, ktoré umelec maľoval s celoživotným záujmom a výrazným maliarskym zaujatím. Jakobyho programovo maľované akty patria k ikonickým hodnotám košického a rovnako aj slovenského maliarstva dvadsiateho storočia. Zmyselnosť, ktorú jeho akty citlivo a bez ordinárnej prvoplánovosti prezentujú, len obtiažne nachádzajú primeranú výtvarnú paralelu v slovenskom výtvarnom umení. V košickom prostredí azda len v tvorbe Juraja Collinásyho bola téma ženy a miera zmyselnosti vedená k podobným umeleckým hodnotám. V košickom a podobne i v slovenskom maliarstve je Jakobyho maliarska zmyselnosť a programový záujem o ženský akt neopakovateľný. Klasická maliarska téma našla v Jakobym svojho nenapodobiteľného majstra. Akoby aj v tomto aspekte svojej tvorby ponechával umelec otvorený priestor pre diskurz o svojej modernite. Klasická výtvarná téma sa stala umelcovým charakteristickým motívom.

Jakobyho maliarsky pohľad na sediacu modelku čiastočne zahalenú červenou drapériou predstavuje jednu z umelcových variácií tohto krásneho motívu. Maliar sa sústredil na motív samotný a len sporo naznačil priestor, v ktorom je akt namaľovaný. Môžeme sa len domnievať, že aj tento akt, podobne ako mnohé ostatné umelcove maľby, spodobuje nahú ženu v umelcovom ateliéri.  Motív aktu vytesňuje priestor len do jeho symbolickej podoby. Zobrazená situácia je menej obvyklá pre umelcovo maliarstvo. Na mnohých Jakobyho maľbách rozoznávame detaily miesta, spoznávame opakujúce sa prostredie, v ktorom opakovane maľoval akty. Jakoby obvykle prezentoval ženský akt v uzatvorenom priestore alebo v umelcovom ateliéri predovšetkým ako obraz klasickej témy umelca a jeho modelky, s maliarskym stojanom (V ateliéri, 1950),  zobrazeným interiérom a s čitateľným prepisom prostredia ( Akt ženy so zrkadlom, okolo 1940 ).

Jakobyho maľba sediaceho aktu s červenou drapériou prezentuje umelcovu jemnú schopnosť postihnutia intímnej nálady. Maliar nezdôrazňuje iba zmyselnosť scény. Jemná a náladová maľba limituje zobrazený priestor, maliar v dostatočnej miere intimity zastiera prostredie, v ktorom je scéna situovaná. Modelka zachytená v prirodzenej situácii s voľne položenými rukami sa neprezentuje dráždivou vyzývavosťou. Maliar nezdôrazňuje zmyselnosť scény koloristickou extázou alebo neprirodzenosťou aranžovania scény.  Zobrazený sediaci akt s drapériou prekrývajúcou lono modelky je situované v abstraktnom priestore, vzadu ohraničené padajúcou drapériou pozadia a v popredí s ľahko naznačenou plochou pohovky. Sediaca žena je zachytená v polovičnom profile v prirodzenej póze, podopierajúc sa ľavou rukou. Maľbe dominuje svetlo, odlesky beloby drapérií, ktoré sa opticky spájajú s jemnou bledou pokožkou modelky. Zvolenou tonalitou maľby sa tento akt vymyká obvyklému koloristickému riešeniu umelcových malieb. Chýba nám obvyklá farebná extatickosť Jakobyho koloristickej maniery. Jakobyho zaujatie bielym svetlom dominuje tejto krásnej maľbe a prekvapujúco vytvára neobvyklú temer monochromatickú svetlom prežiarenú scénu s množstvom beloby v použitom pigmente. Svetelné odlesky, biele škvrny spolu so zachytenou podobou a farebnosťou jemnej telesnosti pripomínajú etapu umelcovej maľby, ktorá je typická pre jeho maliarske videnie, ako to dokladá známy obraz, Ženský akt (Ležiaci akt)  z roku 1933, za ktorý získal umelec v roku 1934 Cenu mesta Košice. Na oboch obrazoch - podobne ako na ďalších aktoch - je zobrazená rovnaká modelka (Etela K).  

Akt ženy s červenou drapériou predstavuje krásny príklad Jakobyho ranného maliarstva. Umelec nachádzajúci svoju maliarsku formu, otvárajúci sa pre neho typickej zmyslovosti vo svojom obraze akoby predostrel svoj silný vzťah k téme aktu. Dielo zrelým spôsobom prezentuje všetky hodnoty Jakobyho maliarstva a to i vo vzťahu k jeho budúcej tvorbe.

27.10.2015