ARNOLD PETER WEISZ KUBÍNČAN: HĽADANIE IDENTITY

Galéria mesta Bratislavy vo februári zahájila  výstavu diel Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, predstaviteľa netradičného slovenského žánrového maliarstva medzivojnového obdobia.  Zámerom výstavy, ako vôbec prvej maliarovej monografie, je priblížiť jeho osobitú tvorbu a výnimočnú osobnosť na základe bohatého obrazového i dokumentárneho materiálu.

Arnold Peter Weisz-Kubínčan v rokoch 1913 – 1916 študoval sochárstvo na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti. Štúdium bol nútený prerušiť pretože v roku 1917 musel narukovať. Po vojne však pokračoval v umeleckých štúdiách na Berlínskej akadémii.  Prídomok Kubínčan používal až od roku 1933 a v roku 1939 sa dal pokrstiť a prijal meno Peter.  Zomrel za nejasných okolností počas alebo po prevoze do koncentračného tábora v Auschwitzi-Birkenau pri Krakove alebo v Sachsenhausene v Nemecku. Rovnako tragický osud však čakal aj jeho diela, jeho maľby v rodine Krommerovcov, ktoré boli v roku 1945 zničené. Zachované fragmenty umelcovej tvorby svedčia o jednom z najautentickejších výtvarných prejavov slovenského medzivojnového odbobia.

Tvorba Arnolda Petra Weisza-Kubínčana formálne vychádza z expresionistickej maľby, no námety čerpal predovšetkým zo slovenského prostredia Oravy, Liptova a Turca. Do  charakteru jeho diel sa pretavil aj umelcov neustály boj s ťažkým životným osudom a z toho vyplývajúci silný vnútorný nepokoj.  S expresionistickou maľbou sa stretol už počas svojich štúdii v Nemecku, vďaka svojmu strýkovi Hugovi Simonovi, ktorý bol spätý s poprednými predstaviteľmi nemeckého expresionizmu, členmi novátorskej Novembrovej skupiny (Die Novembergruppe) i Novej večnosti (Neue Sachlichkeit). Z jeho diel však cítiť aj vplyv rakúskych autorov s tragickým pohľadom na svet, napr. O. Kokoschku. Už rané kresby Arnolda Petra Weisza-Kubínčana sú charakteristické nerovnými líniami a silným naturalizmom. Aj po návrate na Slovensko v roku 1923 zotrval vo svojom nezávislom umeleckom programe expresionistickej maľby, pomocou ktorého stvárňoval námety zo svojho blízkeho okolia. Uchvátil ho život a rytmus na Orave, jej príroda i ľudia. Tieto diela, ešte v tradičnejšom chápaní žánrového námetu postupne pod vplyvom existenciálnej osamotenosti  vyvrcholili v symbolické obrazy ľudskej tiesne, zúfalstva a bezmocnosti. Prudké, až agresívne ťahy štetca a výrazné, prenikavé farby odzrkadľujú bolesť a neutíchajúce vnútorné napätie každej bytosti. Weisz-Kubínčan sa dostal do štádia, kedy sa každá postava, každá bytosť, ba aj krajinomaľba stala symbolickým, plnohodnotným portrétom maliarovho vnútorného sveta. 

Monografická výstava Arnolda Petra Wisza-Kubínčana v Mirbachovom paláci potrvá do 24. apríla 2016.

Mgr. Tereza Peterová

ART INVEST

03.03.2016