Szabó

Július Szabó

Július Szabó sa narodil 8. júna 1907 v Budapešťi - zomrel 25. mája 1972 v Prahe. Bol maliar, grafik. Prežil celý svoj plodný život v Lučenci. Vo výtvarnej tvorbe sa spočiatku vzdelával sám, svoje maliarske skúsenosti umocňované neobyčajným talentom podporoval súkromným štúdiom u lučeneckých maliarov F. Gyurkovitsa a G. Geröa. Bol osobnosťou, ktorej osudy reflektovali jej postavenie na rozhraní kultúr. Toto postavenie determinovalo jeho umelecké východiská, ktoré korelovali s tvorbou jeho kolegov, združených v bratislavskom Kunstvereine a Masarykovej akadémii (napr. I. Weiner a F. Reichentál). V roku 1937 po úspešnej výstave získal štipendium a absolvoval študijnú cestu do Paríža, kde spoznal dielo maliarov, ktorí stáli pri zrode moderného umenia, najmä Vincenta van Gogha. Pobyt v Paríži na Académie Julian zmenil jeho tvorbu i náhľad na život, kde prevládol optimizmus a vitalita, veľká obrazotvornosť a výrazová sila, radosť zo života. Neskôr, v súvislosti s vojnovými udalosťami sa dostáva do izolácie, ktorá sa prejavila v existenciálnejšom prístupe k maľbe. V priebehu 60. rokov vytvoril veľký voľne ponímaný cyklus malieb voskovou temperou kombinovaných s asamblážou - medeným plechom formovaným v nízkom reliéfe. V tomto cykle pertraktuje filozofické postuláty o zmysle života vo vzťahu k histórii a kultúre ľudstva, ktoré vyjadruje v symbolickej rovine, zamýšľa sa nad postavením umenia v živote človeka a poslaním umelca v živote spoločnosti, a reflektuje sa v ňom s istou dávkou humoru a irónie. Vytvoril grarfické cykly Banská Bystrica I (20 listov, 1950) a Banská Bystrica II. (6 listov, 1966). Výstava v Banskej Bystrici (1972). Člen Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti, Umeleckej besedy slovenskej a Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Zaslúžilý umelec a iné ocenenia.

Muž v záhrade

olej na lepenke, 19x25 cm