Švabinský

Maximilián Švabinský

Max Švabinský celým menom Maxmilian Theodor Jan Švabinský sa narodil 17. septembra 1873, Kroměříž, zomrel 10. februára 1962, Praha. Bol český maliar a rytec. Jeden z najvýznamnejších českých umelcov dvadsiateho storočia, uznávaný pre svoju neobyčajnú kresliarsku zručnosť a rozmanitosť grafických techník. Portrétoval mnohé významné osobnosti tej doby. Spoločne s Janom Preislerom, Antonínom Slavíčkom a Milošom Jiránkom patrí ku generácii umelcov, ktorí položili základy českého moderného výtvarného umenia dvadsiateho storočia. Švabinský sa veľkou mierou podieľal aj na zviditeľnení českého výtvarného umenia v celej Európe.  Medzi grafické techniky, ktorým sa v priebehu života Max Švabinský venoval, patrila: olejomaľba, perokresba, litografia, mozaika, akvarel, mezzotinta, lept, pastel, drevoryt, návrh na vitráž, kresba suchou ihlou, rudkou, čiernou kriedou, tužkou, uhľom. Umelcov žánrový register: portréty, krajinomaľba, ilustrácie, erotické námety, plagáty, návrhy gobelínov, vitráží, poštových známok a bankoviek. Max Švabinský bol zakladajúcim členom SČUG Hollar, členom SVU Mánes, kuratória Modernej galérie, viedenského spolku umelcov Hagenbund a Société nationale des Beaux-Arts v Paríži. Mal titul Doctor honoris causa Masarykovej univerzity v Brne, rytierom Rádu čestnej légie, profesorom C. k. Akadémie umení v Prahe, osemkrát jej rektorom, doživotným čestným profesorom Akadémie výtvarných umení v Prahe, nositeľom Rádu republiky, akademikom-korešpondentom Real Academia de Bellas Artes v Madride a laureátom ceny talianskej vlády za kolekciu leptov. Roku 1937 sa dostalo v oblasti bankoviek medzinárodného ocenenia na výstave umenia v Paríži jeho tisíckorune z roku 1934. Bankovka vznikla v spolupráci s rytcom Karlom Wolfom. Roku 1945 bol ocenený titulom Národný umelec.

Žatva

suchá ihla na papieri, 14x11 cm