Rákosi

Ernest Rákosi

Ernest Rákosi (pôv. menom Mazurák) sa narodil v Spišskej Novej Vsi v roku 1881, ale celý svoj umelecký plodný život prežil v Prešove, na Sekčovskej ul. v rodičovskom dome. Odborné vzdelanie získal v Budapešti na Umelecko-priemyselnej škole /1889-1902/, súkromne sa v rokoch 1902-1904 vzdelával u profesora Schöffera vo Viedni na Akadémii výtvarných umení a v r. 1905-1909 v Mníchove u prof. Seitz von Maara. Počas 1.svetovej vojny Ernest Rákosi ako zajatec spoznal Kaukaz, Leningrad a Moskvu. V rokoch 1922 - 1924 podnikal študijné cesty do Nemecka, Rumunska, Maďarska a Poľska. Po návrate do Prešova sa aktívne zapojil do výtvarného diania. Začínal ako figuralista (portrét M. Jordána, otca, matky ...). V rokoch dvadsiatych prešiel z figuralistiky a drobného žánru na krajinárstvo, tematicky viazané na okolie Prešova, malebné porečie Torysy a Sekčova, ale maľoval aj v Demänovskej doline a inde. Záslužná je aj jeho činnosť v rámci Okresnej osvetovej rady, kde poskytoval mladým záujemcom o výtvarné dianie základy maliarskej tvorby. Svoju umeleckú pozostalosť i dom odkázal Ernest Rákosi Csemadoku, ktorý chcel výtvarné práce darovať Prešovskej galérii, ale tajomným zásahom sa dostali do Východoslovenskej galérie v Košiciach Ernest Rákosi je nedoceneným prešovským maliarom. Prejavil sa totiž ako prívrženec impresívnej maniery už v raných prácach zo začiatku storočia (výstavnú premiéru mal v Prešove v roku 1902) a jej princípom zostal z našich žánristov verný azda najdôslednejšie. Dokazujú to najmä maloformátové ľudovožánrové obrazy a krajinárske skice z poriečia Torysy a okolia Solivaru (Pri kolovrátku , Priadka, okolo 1904; Pastier, okolo 1908; Mesačná noc, 1911; Topenie snehu, 1913; Krajinka, 1914; Zimné slnce, 1918).

na dvore

1929, olej na plátne, 23,5x33 cm