Procházka

Antonín Procházka

Procházka Antonín sa narodil 5.júna 1882 vo Važanoch pri Vyškove na Morave, zomrel v roku 1945 v Brne. Bol český maliar, grafik a ilustrátor. Študoval na Umel.-priem. šškole 1903-4 a na akadémii 1904-6 v čase, kedy vznikala reakcia proti impresionizmu a kedy sa združovala generácia Umeleckého mesačníka. S ňou vystúpil na oboch výstavách Osmy (1907-8) a prežžil s ňou roky pospolitosti. V roku 1910 sa priklonil ku kubizmu. Pôsobil na neho Munch, van Gogh, Daumier i fauvizmus, ale hneď na počiatku sa objavujú plátna, kde sa prejavuje priamo hmatový zmysel pre objem. Od roku 1910 bol i v Spolku výtvarných umelcov Mánes a v roku 1911 sa stal členom Skupiny výtvarných umělcov. Po r. 1918 vzniká rada vyslovene vecných zátišší, v nichž sa vyjadruje rovnako Procházkov plastický pud ako dobové prilnutie k prostým veciam. V túžbe po maximálnej predmetnosti a po objeme, skôr sochárskom niež maliarskom, hľadá v enkaustike a neskôr i vo freske prostriedky, ktoréž by lepšie splnily jeho cieľ nežž olejomaľba. V hmatovom zmysle má pôvod i figurálny motív, ktorý po r. 1922 vystrieda zátiššie a stane sa osnovou zvlᚹtného klasicizmu, v ňomž sa zlieva kultivovaná a poučená rafinovanosť so zámerným primitivizmom.  Dôležitým článkom v diele Antonína Procházku sú kresby, v ktorých sa prejavil s väčšou volnosťou a bezprostrednosťou. V roku 1934 usporiadal Mánes v Prahe súbornú výstavu, ktorហdokázala jeho samostatnosť a právo na popredné miesto v generácii. 

deti

kresba tušom na papieri, 44,5x58 cm