Kurth

Maximilián Kurth

Max Kurth sa narodil dňa 23.2.1869 (Kayn, Nemecko), zomrel v roku 1962 v Prešove. Po maturite v roku 1887 študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Lipsku a na berlínskej výtvarnej akadémii profesorov Vogela, Kohnera a Wernera, kde získal v roku 1894 Menzelovu cenu a s ňou štipendium na študijný zájazd do Talianska. Na svojich cestách sa dostal  na východné Slovensko a do okolia Prešova. Za folklórne štúdie, ktoré tu namaľoval, mu udelili roku 1895 po druhý raz Menzelovu cenu. Prostredníctvom manželky Diany, rod. Eberhardtovej sa zoznámil s rodinou Pavla SZINYEI-MERSEHO v Jarovniciach pri Sabinove a jeho zásluhou dostal veľké objednávky na portréty. V roku 1901 sa Max Kurth natrvalo usadil v Prešove, kde mu mesto zriadilo ateliér s doživotným užívateľským právom. Prešovské okolie ho inšpirovalo k spracovávaniu krajinárskej tematiky. Opieral sa aj o štúdium šarišských a spišských dedinských typov. Obrazy, ako napríklad Kľačiaci chlapec (1894), štúdia hlavy Šarišanky v čepci, Šarišský roľník so zapekačkou, Sedliaci zo Spiša (1902), svedčia o realistickom výtvarnom názore Kurtha, so zmyslom pre detail. Tematicky čerpal tiež z pracovného prostredia a hromadných ľudských výjavov. Po 1. svetovej vojne jeho tvorba sa sústredila popri portrétnych objednávkach na biblické a kostolné maliarstvo. Vytvoril oltárne obrazy v Prešove, Košiciach, Rudníku, Kojaticiach a fresky vo františkánskom kostole v Prešove /Posledný súd/, v kostole na Kalvárii v Bardejove /Kristus v hrobe, Zmŕtvychvstanie Krista, Nanebevstúpenie Krista/, v Toryse /Kázanie na hore/, v Ľubotíne /osem obrázkov z nového zákona/, v grécko-katolíckom kostole v Novosade /Posledný súd, Vzkriesenie/, v Mokranoch /12 apoštolov/.

Svätý Tomáš

1914, olej na plátne, 78x39 cm